28 marca, 2014

Love... 7.kapitola

ahoj dnes som napísala celú kapitolu tak si ju prečítajte a koment by ma potešil....

                                                                  7.kapitola

Prečo musela prísť? to sa pýtam sama seba už dlhú polhodinku. Moja teta ma stále z niečim otravuje a nedokáže si zavrieť ústa ani na chvíľu. A to myslím doslovne ešte aj keď niečo prežúva tak mľaská. Síce aj ja som mľaskala ale to len keď som bola malá.
 A ona asi od malička. Nie ja už to nevydržím idem do kuchyne za mamou a oznámim jej "mama idem niekde von len aby som už nebola pri nej" poviem šeptom. Mama len povie " dohodli sme sa a teraz môžeš ísť kde chceš len do deviatej jasné?" odpovie mi a ďalej krája jablkový koláč. Už bez slova opustím kuchyňu a idem si pre sveter. Rýchlo prejdem okolo tej tety a odkradnem sa do izby. Kým prídem k stoličke zakopnem o nejakú krabičku, ktorá sa z rachotom prevráti. Vysypú sa z nej fotky, na ktoré som už zabudla. Boli to fotky z Londýna. Boli sme tam na dovolenke ešte aj s ocom bola som  taká malá. Boli sme tam len raz v mojom živote. Bol to malý domček, ktoré bolo to najúžasnejšie miesto, na ktorom som bola. Kľudná štvrť a izba môjho sna. Mamu som sto-krát presviedčala aby sme tam išli ale ona že nemá čas a radšej sme išli niekde k moru, alebo pozrieť nejakú pamiatku. Za to, aby sme išli do Londýna som sa z mamou vždy pohádali. Mama tam nebola od vtedy čo sa s otcom rozviedli.  Za otcom mi bolo niekedy smutno ale to už prešlo už sa s ním ani nepotrebujem viac stýkať. Nikdy som to moc nechcela rozoberať, lebo mama je na to citlivá. Ani ona to tiež nechcela rozoberať či sa mám stretávať s otcom alebo nie. Ja som otca už nechcela ja som chcela ísť, len do Londýna do mojej vysnívanej krajiny. Chcela som si zasa zahrať na veľký čierny klavír. Tak ma lákal že som začala od prvej triedy hrať na klavír. Ale ja v izbe klavír nemám ani v celom dome nie je. Tak so nemohla cvičiť. Ale potom sa strhnem z premýšľania a zoberiem si obľúbený šedý svetrík a zbehnem k dverám. Preklznem vonku a rýchlym krokom idem do parku. Keď dorazím sadnem si na lavičku a sedím. Teda rozmýšľam o všetkom čo chcem robiť zas sa mi do hlavy dostal Londýn. Musím ho odohnať z mojej hlavy, lebo zošaliem. Nemám môj klavír, nemám moje knihy, ktoré som nestihla prečítať, nemám izbu s krásnym výhľadom. Mierne fúka vetrík a rozhadzuje mi hnedé dlhé vlasy ja tam stále sedím a pozorujem ako zapadá slnko. A to robím dosť často. Keď začne byť zima idem pomalým krokom domov a silno dúfam že tá protivná nafúkaná tučná ploštica už odišla. A dúfam že viete o kom hovorím a k nie tak je to moja teta.
Ako sa tak pomaly flákam a mám namierené domov mi niekto chytí ruku. V tom okamihu sa mi rozbuší srdce. Pozriem sa kto ma to chytil. Vzdychnem si. Bola to Emilly a jej veľký úsmev. " Och Emilly ty si ma vystrašila vieš ako som sa zľakla?! najskôr na mňa zakrič alebo niečo také jasné?" poviem jej. Ešte stále mi bije srdce ako divé. "Ja viem ale ja som ťa videla a ako bolo na dovolenke?Emilly rada mení témy a to odjakživa. Chvíľu sa rozprávame ale potom už idem domov a na šťastie tam teta Margaret nie je.





tak ahoj.....:*

25 marca, 2014

Love... 6.kapitola


                                                          6.kapitola


A už zasa domov. Prebehlo to rýchlo. Ale som si to užila. Z letiska rovno domov. Idem do izby a veľký kufor hodím do kúta. Vybaľujem sa až neskôr. Nemôžem prestať myslieť na toho chlapca. Ale určite je to len ďalší nafúkanec. Za chvíľu mi vypadne z hlavy. Každý si so mnou píše ako bolo na dovolenke. Ja len odpovedám a píšem si. Niekto zaklope a hneď na to vojde. Bola to mama. Na posteľ mi hodí krabičku zo syrokrémom a tyčinkami. Síce to nemám moc rada ale bola som dosť hladná. Po chvíli vypnem notebook a idem robiť každodennú činnosť. Čítať knihy! to je moja prvá obľuba. A druhá je písanie. Mám zapísané asi 4 zošity plné príbehov. A tá tretia je klavír. Hrám naň od malička. Je to láska na celý život. Viem zahrať všetko a mám aj pár ocenení. Vždy ma tieto tri veci fascinovali.
"crrrrrrnnn crnnnnn" zazvoní zvonček. V mojej izbe je to vždy počuť najviac. Ale ja si to nevšímam. Pravdepodobne išla otvoriť dvere mama. Potom som to začula piskľavý hlas. "ó Lawson ty zlatíčko, ty si podrástla". Niéééééé. Bola to teta Margaret. Asi ten najhorší človek v celej rodine. Nosila príšerne oblečenie a bola hrozne nafúkaná. Malá, tučná a ako jej manžel aj ona stále žrala kuracie stehienka a veľa mäsa. Mala červené lícia a na mňa sa pozerala ako keby ma chcela zabiť. Vždy keď ma čo i len zazrela obzrela si ma a povedala " milá moja mala by si viac jesť vyzeráš ako smrtka" ja sa vždy len usmejem a idem od nej čo najďalej. A vždy si priniesla zo sebou malú čivavu alebo buldoga. Mala ich asi osem a vyzerali ako  prasatá. Boli nevychované a do každého neprestajne štekali. Z mojich myšlienok ma vytrhla mama a bez zaklopania vošla do mojej izby. " Teta Margaret ťa chce vidieť"povedala. Ja som pokrútila očami a povedala som" mamííí prosím len to nie ona zas bude dozerať koľko toho zjem a bude ma hubovať ako že nič nejem, že stále niekde lietam a však vieš....". "Lia ty si myslíš že ja som šťastná že tu je? začína jej slabnúť zrak a doniesla nám pokazené vajíčka aj mlieko ja viem že je príšerná".Viac ako 15 minút tam nevydržím !" povedala som urazene. "Dobre 15 minút a môžeš ísť hocikde." povedala a odišla dole.  Potom som začula aj jej psa štekať. "Lia ty.... to zvládneš". povedala som si sama sebe.
Išla som dole do obývačky. Budú to hrozne dlhé a ťažké minúty. Musím sa kontrolovať. Budem sa snažiť pomáhať mame v kuchyni aj variť večeru aj hoci čo iné len aby som nebola pri nej. Pozdravím tetu a idem si sadnúť na gauč teta sa pozrie  čosi si zašomre a potom povie "ó Mia ty si tu ja že zas niekde lietaš po vonku" som Lia no nevadí radšej jej nič nepoviem. Snažím sa aby som neodolala a nezobrala som si ani kúsok z pohostinnosti. Bolo tam toho dosť. Korbačiky. koláčiky, cukríky, chlebíky čokoláda a pred mojou tetou tanier s obrovským steakom.
Zazrela som aj jej psa akože psy mám rada ale to boli také nevychované psi že to nejde. Hmmm to bola Riki jej miláčik najviac vypasená vyťuťlaná čivava. A tú som aj najviac neznášala vždy sa strhne a začne štekať  keď sa teta začne smiať tým jej smiechom. To je na nej asi to najotravnejšie.




14 marca, 2014

Konečne piatok...

ahoj

Konečne piatok. Bol to náročný týždeň. Ešte z rýchla opíšem štvrtok. Na to budem spomínať dlho. Predposledná hodina bola hudobná a museli sme spievať. Ale spievali všetci tak môj škrekľavý hlas nikto nemohol moc zachytiť. Ale ubehlo to tak nás napadlo či sa nemôžeme vypýtať z ruštiny. Prosíkanie zabralo a učiteľka nás pustila z ruštiny.Síce sme museli spievať ale lepšie ako sa drieť na ruštine. A idem sa na dnešok. S kamarátkou som bola von a len sme tak blbli a rozprávali sa. Potom som zakopla o kameň a drasticky som spadla. Akože zo začiatku ma to hrozne bolelo. Ale po chvíli som si na bolesť zvykla. A teraz tu sedím s notebookom a s obkladom. No to prežijem. Dúfam že sa mi to vylieči do piatku, lebo idem na súťaž vo vybíjanej. A dúfam že to bude len modrina alebo hrča.


 tak pááá

11 marca, 2014

Love... 5.kapitola

 5.kapitola

Už je ráno. Teda pol deviatej. Tak skoro som ešte nevstávala. Umyjem si zuby a oblečiem sa. Rovno si zoberiem slamenú kabelku s plavkami a uterákom.Prídem dole do malej reštaurácie a objednám si hod-doc. Za chvíľu mi ho podajú a ja idem von v mini kraťasov a bielom tielku. Pod tým už mám plavky. Tiež mám jedny v taške v tých budem chodiť keď už nepôjdem do mora.
Mama tam už prekvapujúco je a Lawson  tam je tiež na okraji mora si máča nohy. Okolo je už plno ľudí  tak mame oznámim že idem trochu ďalej od nej, aby ma potom nehľadala. Na prázne lehátko hodím tašku a vyzlečiem si oblečenie aby som bola len v plavkách. Mama mi dala ešte pred odchodom  dáždnik tak som si ho rozostrela, aby mi nesvietilo na hlavu.  Ľahnem si a opaľujem sa. Nič som si nevšímala až do vtedy, kým mi nezavolala mama. Ani som si nevšimla kedy odišli. Povedala že Lawson dostala úpal ale len slabý. Veď sa to môže stať každému vzdychnem si. Len dúfam že sa mama nerozhodne a nepôjdeme domov. Radšej si idem zaplávať a užijem si dokiaľ to ide. Idem k stánku s limonádami a kúpim si colu.  Idem k svojmu lehátku. Už tam skoro som keď do mňa  vrazí lopta. Cola sa mi vyleje na biele tielko. Mierne sa zakolíšem a nechám otvorené ústa. Hneď ku mne pribehne vysoký chalan, ktorý bol na vine. " och.. prepáč ja nechcel som " ospravedlňoval sa. " ok... môžeš ísť..." odvetím chladne a kráčam ďalej. "Ja naozaj som nechcel môžem ti kúpiť nové. "Nie nemusíš ako som povedala môžeš ísť. " poviem už nazlostene. "Dobre" odvetí a ja si zoberiem kabelku a idem do hotela. Prezlečiem sa a idem si pobaliť veci. Zistím že zajtra odlietame a tak si pobalím veci. Prešmatrám celú izbu aby som si nič nezabudla.
O pol jedenástej si idem ľahnúť. Pozerala som sa na film s názvom Manželský sľub.
Ráno sa posledný krát prebudím v tejto posteli a možno posledný krát som v tejto izbe. Už za 3 týždne osemnáska, dospelosť, oslava, a toľko povinností. A ešte sa chystám na vodičák. To bude darček od mamy že mi zaplatí vodičák. Ale už som sa vytrhla s premýšľania, keď som videla osobu, ktorú som sa už nechystala stretnúť. Bol to ten chalan zo včerajška. Ten čo na mňa vylial colu alebo presnejšie na mňa hodil loptu.Tiež odchádzal. Držal kufre a díval sa do blba. " Len nech si mňa nevšimne... prosím" hovorím si šeptom.
Len nech mama rýchlo odovzdá kľúčik a nech už vypadneme. Počkať... že mi to nedošlo veď ani poriadne nevedel po taliansky. Taliančina je môj jazyk takže som vedela že omieľal tam aj slovenčinu. Nie ešte nech býva v tom meste ako ja. Že som si to neuvedomila. Ja som sprosta. O hodinu sedím v lietadle a čítam si časopis....





10 marca, 2014

Opis dnešného dňa... :)

Tak ahoj...
Dnes som bola aj s kamarátkou na našom mieste. Tam kde je to naozaj krásne. Výhľad na dedinu a príroda. Bol to super deň a určite zopakovať. Dám tu aj zopár fotiek dosť divných fotiek ale tak môžu byť. Keď sme išli po cestičke na naše miesto, tak sme počuli divné zvuky na príklad nejakého vtáka čo dosť škriekal a asi veveričku ale pre istotu som si zobrala konár na chránenie :DD.

tam desi je zelený kýbel


                                                                  konár, ktorým sa budem brániť pred príšerami... :D




Vidíte tie biele hory?? tam vzadu...



 HI...

08 marca, 2014

My fashion...

ahoj

Konečne víkend. Dnes som spala do desiatej a pomohlo mi to. Celý týždeň som bola unavená. Idem si stiahnuť do počítača nejaký film. Asi Harry Potter. Pred pár dňami som si kúpila náušnice  a rúž ale je taký divný. Len tu dám nejaké obrázky s oblečením.





07 marca, 2014

Aký názov??

ahoj

Včera som bola pri krsnej mame už ju prepustili z nemocnice a má dievčatko Johanku. Som sa pokochala malým už 4 dňovým dieťatkom. Samozrejme tam bola na stole hostina tak som sa prejedla a aj ma brucho bolelo s toľkých sladkostí. A ešte dnes je Tomáša a to je môj brat tak zasa sladkosti a ak dobré dostal. Asi si idem objednať knihy. Zo školy prišiel leták a pár ma tam zaujalo. Jedna.. dve by postačili teraz čítam Narniu a nejaká loď či čosi také. :D

tu je fotka mojej sesterničky. ♥










05 marca, 2014

Love... 4.kapitola

dalšia časť príbehu love...
Komentár by potešil... :)


                                          4.kapitola


Týždne prebehnú ako voda a nastal deň, kedy idem do Ríma. Jedno s mojich vysnívaných miest. V Ríme som ešte nebola, tak sa strašne teším.
 Kufre som mala zbalené už  od stredy. Svetre, tielka, tričká, kraťase, Boty, šaty. Malý fialový kufrík, kde boli moje veci ako maľovatka a voňavky, krémiky, a drobnosti. Pas, občiansky, zľavové karty do všetkých možných obchodov a peniaze.  K všetkému si dám veľkú fajku a môže sa ísť. Och... ešte niečo skoro som zabudla. Schytím Rubbiho a Chanela a idem s nimi ku susedom. Už sa s nimi mama dohodla že ich postrážia. Včera som tam doniesla všetky veci bez ktorých, by neprežili. Idem po ulici vysmiata ako debil. Pod pazuchami dve zvieratá a ledva som otvorila malú bránku. Susedka Jolie sedí na lavičke volá Rubbiho, ktorý hneď k nej pribehne pustím aj Chanela a ten pôvabne kráča k stromu. Susedka nemá žiadne zviera, ale má ich veľmi rada. Je to milá osoba. Usmejem sa a poďakujem sa jej že ich stráži a rozlúčim sa s nimi. Pomaly odchádzam k môjmu domu a zoberiem si kufre. "Rýchlo letí to už za dve hodiny" kričí mama. Posledná kontrola a ide sa na letisko. Sedím v aute a počúvam Birdy. Lawson stále niečo blábolí a mama bez slova  hľadí na cestu. Keď tam prídeme vo mne vrie napätie. V lietadle idem už druhý krát, ale kto by sa nebál? čo ak sa pokazí? čo ak havarujeme? ale ten stres už prišiel lebo už len pol hodina a odlietame. Prejdeme kontrolou a o chvíľu sedíme v prvej triede na pohodlných sedadlách. Pripútam sa a zase sa usmievam. Už to ide! s napätím pozorujem cez malé okienko ako sa lietadlo rozbieha.  Už som vo vzduchu a je to úžasné. Ešte pár hodín a môžem si ľahnúť  do postele, ktorá bude určite pohodlná. Máme dve izby. Ja mám sama a mama a Lawson spolu. Hodiny prejdú ako voda a už pomaly lietadlo klesá. Zapadá slnko. Po pár minútach sa nám podarí nájsť kufre a vyjdeme na letisko. Z letiska ideme rovno do Palermy. Je to krásna krajina s morom. Prídem do hotela a dostanem kľúč. Mama s Lawson už idú a ja si pomaly prezerám hotel. Je to 5 hviezdičkový hotel tak musí byť dokonalý. A aj je. Sú tam bazény vonku aj vnútri. No ale ja budem chodiť do mora. Budem sa deň čo deň prechádzať po pláži keď bude zapadať slnko. Prídem do izby číslo 23 a idem do vnútra. Wow to je nádhera. Všetko je v béžovej a bielej. Taká veľká izba. Z výhľadom na more. To je izba pre mňa. O 6:00 mám byť dole v reštaurácii, lebo mi mama sľúbila večeru.  Ešte mám pol hodinu. Vybalím si kufre a za chvíľu idem dole na večeru. Mama s Lawson tam už čakajú a práve prišiel čašník. Ja som si objednala cestoviny, čaj a ako dezert len ľahký ovocný šalát. "mama po večeri sa idem poprechádzať po pláži. " poviem po tichu. " choď si kam chceš" povedala, čo bolo od nej nečakané. Určite by ma nepustila je to mama ale potrebovala oddych tak ma všade pustila. Po taliansky rozprávam plynulo tak som si objednala sama.
Navečeriam sa a idem na pláž kde už zapadá slnko. Taká nádhera. Bolo tam celkom málo ľudí. Prechádzam sa a rozmýšľam. Pri tej nádhere nechcem odísť. Som tam až kým slnko nezapadne úplne.

                                   


Dnešný deň...

ahoj

Tak už som sa rozhodla že napíšem článok. Len taký krátky. Dnes sa konečne otvoril prvý a jediný supermarket. Je to tam naozaj veľké a navyše tam stále cítim mäso. Je tam síse mäso a to som cítila ako prvé. Každý kto si tam niečo kúpi dostane darček. Ja som dostala Lízatko len. Jedna baba dostala fixky. Ne fér. No a dnes na telesnej sme hrali vybíjanú aj s chalanmi, lebo im chýbal učiteľ. Prehrali sme ale aj tak sme boli svojím spôsobom dobrý. Neviem prečo ale vždy zostanem až do konca nevybitá. Ale akože potom sa už nechám lebo viem že prehráme. Každú prestávku som hrala s kamoškou no emm neviem to nazvať ako šport no niečo ako tenis. S učebnicou biológie sme si hádzali pokrčené papierové guličky. No my to proste nevieme hrať a bola to kniha a málo miesta tak čo ale tak či tak neviem hrať tenis.