30 mája, 2014

Love... 11.kapitola

                                                                11.kapitola


Smútok ma stále neprešiel stále mám tu černotu v srdci ale ešte sa nemôžem sťažovať je to len pár dní.... čo mama zomrela. Rozmýšľam či ísť do Londýna  či nie. Aj tak ten dom je úplná starina na rozpadnutie, ale zatiaľ tam budem bývať.
Ale robím rýchle rozhodnutia a stále ich mením.Tak ide sa do toho. Idem do Londýna a práve teraz idem na nákupy. Zavolám Emilly a dohodneme sa že za 15 minút bude u mňa. Idem si nakúpiť niečo na seba, keď už idem do toho Londýna. Emilly príde za mnou aj s obrovskou červenou kabelkou Michael Kors a jemne sa na mňa usmeje. Prehodí si cez plece svoje hnedé dlhé vlasy, ktoré sa jej leskli aj v prítmí. Zoberiem si bielo-zlatú kabelku Guess
 a môže sa ísť. Emilly má nové auto dostala ho len pred týždňom. Samozrejme som jej ho závidela ale už som sa s tým zmierila. Nasadneme doň a ideme do najbližšieho centra čo je len pár minút od môjho domu. "Musím si kúpiť novú špirálu a nejaký rúž, a veľa vecí" povedala som Emilly cestou do centra. "ja si idem kúpiť tygrované conversky" oznámila radostným hlasom Emilly a usmiala sa. Ja som usmievanie ešte neskúšala a ani sa nechystám. "Akoby si ich nemala dosť " povedala som a snažila som sa o úsmev ale nepodaril sa mi. Cestou do nákupného centra sme sa rozprávali o novinkách, ktoré som nezachytila. Ale aj tak sa stala najväčšou novinkou to že moja spolužiačka je tehotná. " Čo ? Backy Spiecková je tehotná ? " vyvalila som oči a dlho mi trvalo kým to pochopím. Však má len 21 rokov tak ako ja.... och a na okolnosti som sa radšej ani nepýtala . Napokon sme tam dorazili a vydali sa hneď do prvého obchodu, ktorý sme videli. Tam som si kúpila čierne obtiahnuté šaty a topánky značka Bianca. V ďalšom diamantový náramok a fialové náušnice v tvare srdiečka. Po pár hodinách sme vychádzali s nákupného centra asi s 24 taškami a to len v jednej ruke. V druhej som to nevedela ani spočítať. Tento nákup a čerstvý vzduch mi urobil dobre a hneď sa mi zlepšila nálada. Keď som prišla do môjho osamelého domu a na posteli som videla kufre napadlo ma že sa už pobalím. Nahádzala som si tam všetky nové veci a samozrejme aj tie čo som mala už nachystané. Ešte nejaké drobnosti a som pobalená na cestu do Londýna.

S Emilly sme sa dohodli že niekedy by mohla prísť, lebo do Londýna chce ísť už od dectva. Skoro som zabudla na moje denníky a diáre s nesmyselnými príbehmi a dôležitých poznámok. A ešte celé vydanie  Davida Baldacciho  zbalila som si len tie najlepšie ako: THE TARGET, Bullseye, The Finisher, King and Maxwell, The Forgotten a ešte aj Danielle Steal...
Hnedý ošarpaný foto album som si vložila do malého kufríka. A bolo to teraz len počkať 2 dni na lietadlo a môže sa ísť.

Zatiaľ budem bývať v starom dome kde som chodila na prázdniny ešte aj s otcom. A hneď si začnem zháňať nový byt blízko centra.





25 mája, 2014

moje výtvory....

ahoj
tak už je na čase ukázať pár mojich výtvorov. Dnes idem ku krstnej, lebo má narodeniny. Včera som sa trochu nudila tak som si kreslila a vyrábala veci. Tiež som si hrabala vo skrini a našla som tam pekné retro šaty a čiernu sukňu. Skúsila som nakresliť aj Demi ale dopadlo to katastrofálne tak som to vyhodila.
Inak idem na tábor do Skalice je to už na 100 percent vybavené. Je to len 1 týždeň prázdnin. Ach ak sa teším... síce ma to nikdy nelákalo, ale kamoška ma tam prinútila.
A už musím konečne dopísať príbeh. Rozmýšľam už na ďalšom a ten nemám dopísaný. Neviem čo už mám napísať. no a mali ste už cerálie Lion? ja už hej a celkom mi zachutili. No tak idem tu dať tie obrázky...


Miley a Demi viem že som to skazila ale čo už...


a zasa Miley a macko


Sissa ♥




a zasa Miley a môj album... konečne


tak nemám čo dotať addio


08 mája, 2014

Love... 10.kapitola



                                                             10.kapitola

tak okrúhla kapitola môj príbeh oslavuje 10.kapitolu... :D

Zhlboka dýcham. Dívam sa na strop a rozmýšľam. Usmerňujem si do hlavy to čo sa udialo, čo sa stalo. Behom jedného dňa sa mi pokazil život.
Niekto zaklope a príde do izby.  Ani sa neobzriem, len sa ďalej dívam do okna. Prišiel otec    a na posteľ položil tanier s hriankou. " Musíš podpísať nejaké papiere o vlastníctve domu a peňazí " povedal a odišiel do kuchyne. Úplne neupravená som išla do kuchyne a otec mi ukázal papiere. Ani som sa na ne nepozrela a podpísala som na čiarkovaný riadok. Bola tam Kelly a piekla vajce a slaninu.
"Lia vyzeráš hrozne čo keby sme zašli na nákupy? alebo manikúru? potrebuješ sa pozbierať. " povedala a kydla na otcov tanier slaninu a  vajce. " Neviem nemám na to chuť radšej ostanem doma. " povedala som únavne.
Billy a Kelly zostali už v mojom dome pri Lawson a dohodli sa že ku nim pôjde až o mesiac. Samozrejme mesiac ubehol ako voda a Lawson niesla hnedé krabice plné jej vecí do čiernej dodávky. Lawson si tiež prešla svojím. Týždeň nevyšla z izby.  Ako ubiehali dni tak aj smútku bolo menej. Pohreb bol nehorší skoro  nič si z neho nepamätám. Plakala som a tak som mala rozmazaný zrak Billy ma viedol na cintorín a potom aj na kar. Mama mala krásnu bielu truhlu a na nej červené ruže. Len to si pamätám . Truhlu vyberala Kelly a otec sa o všetko staral. A ja som len sedela v izbe a tajne dúfala že teraz príde mama a obíme ma. Ale nestalo sa už mesiac je pod zemou a už ju nikdy neuvidím. Lawson si brala aj Rubbyho. Toho som sa vzdala, aby bola Lawson šťastná. Objímam ju a pobozkám na čelo ona mi zakýva a ide do auta. Kývam až keď auto nezájde do zákruty a idem do vnútra. Čo budem robiť? mám ísť pracovať alebo tu len sedieť ? ale mama mi zanechala hŕbu penazí. Nikdy mi nepovedala že  ma toľko peňazí s tými vyžijem aj do smrti. Ale ja tu nebudem tráviť čas v tomto osamelom zatuchnutom dome. Ja pôjdem do Londýna. Let mám už objednaný za týždeň a  našla som tam pekný byt v centre mesta. Byt ma na toľko zaujal že si ho určite kúpim. Má veľa okien a je priestranný. Tak neviem na čo čakám musím sa ísť baliť. Začína sa môj nový život, ktorým budem žiť.
Pozvem k sebe Emilly a ona mi pomôže sa baliť. Konečne som s ňou. Rozprávame sa celý večer a potom u mňa aj spí.




03 mája, 2014

Love...9.kapitola

Ahoj
konečne som dopísala 9.kapitolu. Je dosť dlhá asi najdlhšia kapitola zo všetkých. Chcelo sa mi plakať pri tom ako som písala to čo v nej bude...



                                                          9.kapitola

Ráno skoro vstanem a hneď idem do maminej spálne. Ale ona nikde. Idem do kuchyne a tam je teta a sedí na stoličke, ktorá sa za chvíľu pod ňou rozpadne.
 " Kde je mama?" spýtam sa zo strachom."Je v nemocnici prišla som za ňou a bola úplne normálna a potom zasa odpadla." povie tým hnusným hlasom a odpije si z ružového hrnčeka. Okamžite idem do izby a oblečiem sa. Teta ma čaká pri aute. Už som si myslela že si asi nedomyslí že chcem ísť za mamou. Nasadnem do jem malého čierneho auta a ona si z kľudným výrazom na tvári jazdí. Ja už zúrim. Konečne dôjdeme do nemocnice a vybehnem za jednou sestričkou, ktorá mi hneď povie číslo izby. Bežím po chodbe až dorazím pred biele dvere s číslom 13. Pomaly ich otvorím a uvidím tam otca. Teda on už ani nie je môj otec. Nechcem aby bol mojím otcom. Pomaly sa na mňa pozrie a smutným výrazom sa zasa obráti k mame. Najradšej by som vybuchla nemôžem uveriť že ma nikto nezobudil, že mi niekto aspoň nemohol oznámiť. Nie... nechali ma spať. Sadnem si na kraj postele a chytím ju za ruku.
Už nikdy ju nechcem pustiť. Chcem, aby sa všetko vrátilo do normálu. Tak ako to bolo pred tým. Po pár minútach nikto otvorí dvere. Muž s bielym plášťom Ide stále bližšie a bližšie. Doktor ma chytil  za plece a zavolá aj otca na chodbu. " Z výsledkov nemáme moc dobré správy. Všetko jej odchádza a dostala..... dostala Apoplexiu. Teda náhlu mozgovú  príhodu iným názvom mŕtvica. Je dôsledkom prerušenia prúdeniu krvi do mozgu a poškodenie mozgovej tkaniny nedokrvením. A odchádza jej pečeň a slabo bije srdce. A preto odpadávala. Ja neviem či to ešte prežije.... či ju ešte zachránime." povedal doktor. "Nie, nie to to nemôže byť pravda a" už s plačom a vykrivenými ústami som hovorila. " Koľko času jej dávate... nemôžete ju nejako zachrániť? neexistuje nejaký liek? " povedal  otec. Vedela som vycítiť že aj on má o ňu strach.
 Z izby počujem zrazu len píp, píp. Hneď pribehnú sestričky aj doktor tam beží. Ja sa opriem o stenu a pomaly sa zosúvam na zem. Mám toľko sĺz v očiach že nevidím.  Otvoria sa dvere s číslom 13 a všetci vyjdú von. Nesú niečo zabalené von preč. "Nieee.... " To je jediné čo môžem povedať čo so mňa vyšlo. Som taká slabá že sa zvalím na zem.
 Otvorím oči. Som v obývačke. Ležím na oranžovom gauči. Rýchlo sa posadím a idem do kuchyne v duchu si hovorím že to bol len sen. mala som celé mokré tričko. Ťarbavým krokom idem do kuchyne. Nie sedí tam otec, teta Margaret, mamina sestra Lisa a jej manžel a plno ľudí, ktorých ani nepoznám. "Lia práve včas" povedal otec. Pozrela som sa mu do očí. Tiež plakal mal také oči. "Čo je?" poviem takým roztraseným a tichým  hlasom že ma mohol počuť len ten čo pri mne bol blízko. Billy si odkašlal a hodil pár papierov na stôl. " Toto musíš podpísať si dedič jej peňazí aj domu. A prepáč že to tu hneď vyťahujem ale už to musí byť. Pohreb ideme teraz vybavovať chceš byť pri tom? " " Nie nechcem" poviem a potom ma napadne Lawson. Idem k nej ale ešte sa obrátim smerom k otcovi " Bill a čo Lawson? " Bill sa otočil a povedal" Lawson bude u mňa... potrebuje oboch rodičov". "Dobre" a idem do sestrinej izby. Podlamujú sa mi kolená a občas padne nejaká slza.

Prídem do izby je tam tmavo, ale nevidím tam len Lawson. Vidím tam aj Kelly. Billyho manželku. Sú spolu síce krátko, ale ja by  som Lawson určite neustrážila, nezvládla by som sa starať o malé dievča. Sadnem si na kraj postele a objímam ju. Rozmýšľam o tom ako budem teraz žiť. Budem tu hniť a chodiť k otcovi a Kelly alebo si budem plniť moje sny? Teraz ma už len musí prejsť smútok. A to bude trvať ešte dlho. Už navždy sa mi zlomilo srdce začiernilo mi ho smrť mojej matky.







tak ahoj....