Love... 3.kapitola

                                           
                                   

                                                          Výhra a dovolenka

Sedím na gauči a pozerám sa na teleráno. Vôbec som už nemohla zaspať. Akoby som tušila že sa niečo stane. Ale už tu sedím asi hodinu a nič. Vlastne ani neviem čo sa môže stať. Ohmatám si oči. Sú opuchnuté a určite mám hrozné kruhy pod očami.
Niekto ide po schodoch. Bola to mama. Zarazene zastala. "čo tu robíš.. ja som myslela ž budeš spať až do jedenástej" povedala. "Ja... nemôžem zaspať a asi už by som ani nezaspala." poviem a vzdychnem si. "hmm čudné... no idem si ešte ľahnúť" odišla. Ľahnem si na gauč a prepínam programy. Dívam sa až do 9:00. Až pribehne Lawson a tenkým hlasom povie skôr zakričí nech to prepnem na Jim jam. "To určite... bola som tu prvá" a vtom príde aj mama " Lia daj jej to, radšej mi pod´ pomôcť urobiť raňajky." mama už bola oblečená v čiernych legínach a a šedom dlhom tričku. "mamí, bola som tu prvá... to nemi fér". Idem do izby a oblečiem sa do pohodlného oblečenia. zojdem do kuchyne a zoberiem si suchý crosant. Ten milujem asi najviac z jedla.  Zrazu sa cez schránku dverí pretlačí pošta. "Lia pôjdeš pre ňu?" povie mama. " okej" poviem a prevrátim očami. Idem do chodby a zoberiem tucet obálok. A čítam " pozdrav od tety z Mongolska, Letáky z nábytkami, a len nejaká obálka z menom mojej mamy. "Mamí prišla ti pošta a píše aj teta" zakričím kým neprídem do kuchyne. Podám mame poštu a ona hned´ siahne na obálku bez odosielateľa. Otvorí a číta, číta "mami čo tam píšu" poviem  s napätím. "píšu tu že som vyhrala a dostala som 3 letenky do Ríma. " Počkať čooooo do Ríma to nie je možné" mala som otvorené ústa. "Na týždeň a je to už za 2 týždne" povie z nadšením. Tak idem za dva týždne do Ríma. Neviem čo od radosti robiť. Počujem moje zvonenie na mobile. Volá mi Emilly. "no Emilly" poviem radostným hlasom. "ja... len, či by si nezašla so mnou von. " povie. "okej kned´ teraz? "hej" povie Emilly. "Okej". Idem do izby a zoberiem si sveter a peniaze. Emilly už je pred domom a čaká na mňa. Zbehnem dole a otvorím dvere. Spolu ideme do kaviarne a objednáme si kapučína. Pomaly ich pijeme a rozprávame sa len tak ale nezabudnem jej povedať aj o dovolenke. Ona moc na dovolenky nechodí tak mi hrozne závidí, keď niekam idem. My tiež moc nechodíme po svete ale občas niekam ideme. Mojím cieľom je precestovať celý svet.Ale mám aj iné. S Emilly spomíname na školu a na vysokú sa nechystáme. Zatiaľ. Ja si žijem bez starosný život a do ničoho sa nestarám. A už ma precházda obdobie diskoték. Radšej idem do kina.
Kecáme dlho a čas letí a letí. Potom idem domov a dám si čaj a čítam knihu. Ďalší super deň. Mám ich až moc po sebe.
 

dúfam že sa vám príbeh páči

Love... 2.kapitola

                                                   


                                                    Koncert



Ráno vstanem ako strela aj keď koncert je až večer.  Ráno by to bolo čudné. Bude v mojom meste. Je to čudné, lebo je to na Slovensku. Stále si opakujem ako tu mohla prísť ved´ niekto tak známy a dokonalý zavíta do takej krajiny. zídem dole sa naraňajkovať a potom sa idem dívať na telku. Som len 10 minút od divadelnej haly, kde bude vystupovať tá osoba. Hrozne sa teším. A zas povinnosti, ktoré robím každý deň idem z Rubbim behať teda ja behať on sa venčí. Ked´ prídem poupratujem a idem do izby. Učím sa Taliančinu, lebo niekedy tam chcem zájsť. milujem cestovanie ale určite si nájdem čas zájsť do Londýna. Milujem Londýn!
Pozriem sa na moju knižnicu a skoro každú som už prečítala a potom sa pozriem na ocenenia, diplomy, medaily. Milujem ten pocit, ked´ povedia tvoje meno a dajú ti nejaké krásne ligotavé ocenenie. Mám hlavne z divadelného, a zo športu. Tiež sa nájde hra na  klavíri, o najlepšiu poviedku či kresbu. Rada všetko skúšam, vynaliezam a priam milujem adrenalín. Rada premýšľam ako vidíte o svojom živote, čo som dokázala a čo ešte chcem. Ale musím sa z niečim priznať podľa niekoho je to spev ale podľa mňa krákot vrany. Áno hovorím o svojom speve. Naozaj neviem moc spievať a ani sa o to už nepokúšam. Vytrhnem sa svojho premýšľania a idem na prechádzku celkom sama. Do vačku riflí si dám veľký biely mobil a obujem si obyčajné čierne tenisky. Prechádzam sa po parku a zas to moje rozmýšľanie, vlastne každý stále rozmýšla. Ale viac si predstavujem svoje svety ako hovorím. Ústa si otvorím až, keď som s mojimi priateľmi. Robíme bláznovstvá aké nie sú normálne. Potom ma napadne že tam už musím čakať, lebo bude všade obsadené. Idem domov a oblečem sa do nachystaných nových vecí, zoberiem si peniaza na párku v rožku a ešte na kolu. Tú si dávam, len na takéto udalosti. Oznámim mame že už idem. Mama Tish si vzdychne a povie nech si dávam pozor. Prosila som ju tak dlho, aby som mohlaísť na jej koncert že radšej na to zabudnem. Mamy nás vždy upozurňujú, aby sme si dávali pozor. Pípne mi mobil. To bude Emilly moja nej kamoška. Napísala mi či idem, že zachvíľu príde. Odpíšem jej "ok" a idem ku dverám. Mama na mňa ešte kričí nech tam niesom dlho. Tam sa nedá byť dlho. Len kým dospieva. Crrrrrrrrnnn zvoní Emilly. Otvorím dvere a rozbehnem sa k nej. "Poď rýchlo" znáhlene jej poviem. "musím si kúpiť obed" poviem jej. Ona na to tiež odpovie" ja zas nie mama je taká že ak sa nenajem tak nikde nejdem je to hrozné. " vzdychne si Emilly. Jej mama je v tomto prísna. Nechce aby bola anorektička, ale Emilly nepriberá. Idem k stánku z hod dokami. Za chvíľu som ho mala zjedený a zatiaľ sme prišli k vysokej bielej hale. Bol tam už asi 15 metrový rad len. Ešte sme si kúpili colu. Zaradili sme sa a po pár minútach tam boli stovky ľudí. Ale potom sa to tam nazberalo, ale to som bola už v hale a držala som sa pri kraji javiska. Našla som si s Emilly asi to najkrajšie miesto, ktoré tam bolo.
Po pár hodinách nudy a nedočkavosti sa tam nazberalo tisíce ľudí s kamerami a mobilami. Ja som sa hrala na mobile a rozprávala s Emilly. A zrazu udrela hodina, kedy sa to začalo zhasli svetlá a začala bláznivá show. Na plátne sa objavila Mileyna tvár a namiesto jazyka tam mala šmýkačku, s ktorej sa šmýkla na javisko. Začala spievať Adore you. Spievala som s ňou. Užívala som si to. Bolo tam tak narvané že som sa ani pohnúť nemohla. Bol to najbláznivejší koncert na, ktorom som bola. Ona bola bláznivá. Bola oblečená ako zvyčajne.  Práve bola  tak blízko že som ju oslovila a podala plagát a album Bangerz z čienou fixou. Ona mi to podpísala!! Dívala som sa na to tak dlho že už bola na druhom konci javiska. Aj Emilly podpísala album. Chcelo sa mi kričať a vyskakovať. Namiesto toho sme si s Emilly tľapli a dívali sme sa na ňu. Na krku som mala zapnutú kameru a nahrávala počas celej šou. A mobilom som fotila a hlavne keď bola najblišie. Ubehlo to tak rýchlo a už som spokojná stála vonku na ulici. Cestou domou sme sa dívali na vidio čo sme natočili. Prišla som domov. Mama sa dívala na telku. Sadla som si vedľa nej. Pozrela sa na mňa a povedala " no ako bolo?" povedala potichu. "úplne super... podpísala sa mi a dostala sm sa do predu."
"to je dobré" povedala a zas sa dívala na telku. Išla som do mojej izby a hodila som sa na posteľ. Dlho som spomínala na koncert a na skvelý deň.

Love... 1. kapitola

trochu zmenený príbeh tak čítať a komentovať.... :D


                                                        1. kapitola

" Lia Klarksová ak okamžite neprídeš dole na večeru tak zabudni na koncert" Kričala moja mama Tish z kuchyne. "úúúž idéém" zakričala som a jemne som hodila notebook na posteľ.
Zbehla som do malej kuchyne a sadla som si za stôl, na ktorom bol tanier zo špagetami. Moja mama a sestra Lawson tam už sedeli a jedli. Mama sa s otcom rozviedla už vyše pred 10 rokmi. Takže ked´ som mala 10 rokov. Bolo to pre mňa ťažké obdobie. Nahádzala som to do seba ani neviem ako, lebo špagety priam neznášam... fuj. Ale musela som ak som chcela ísť na koncert Miley Cyrus. Budú tam nejaké moje kamarátky, ktoré vôbec nestretávam tak  je na to chvíľa si pokecať. Takže som sa musela celý týždeň správať dobre a hlavne som sa musela učiť, ale vyplatilo sa už zajtra sa splní môj sen.
Rýchlo idem do izby a počúvam hudbu. Letné prázdniny sú asi tie najlepšie čo môže byť. Celé dni môžete spať do obeda, potom len vstanete a idete sa naobedovať. Alebo stále chodíte na kúpaliská, oslavy a rôzne party. Proste len, spánok, voda, party, počítač ale aj píšem príbehy a čítam knihy. Do kníh som blázon už od malička. Naposledy som bola v známom kníh kupectve a mali tam zľavy na knihy. Vtedy som si kúpila 7 kníh.  Práve čítam poslednú. Idem na facebook a pozerám novinky. Narazím aj na obrázok kde je Miley a pod ňou je dátum 25.9.2014 Bangerz tour. Zasnívam ako stojím a podávam jej plagát na podpísanie. Zas nie je taký môj favorit, ale koncert kde budú tisíce ľudí. A keby som tam bola tak blízko nej... a poriadne si to užijem.Za chvíľu mám 20 rokov. Chystám veľkú oslavu, ktorá bude fakt super. Buď bude niekde v klube alebo v dome. Zrazu ma vytrhne z mojich myšlienok Rubby. Môj jediný pes. Kúpila mi ho mama hneď, keď mi zomrel Dixi. To bol môj prvý pes, ale s jeho smrťou  som sa  vyrovnala. Hneď po mesiaci som dostala Rubbyho mini- yorkshira. A som s ním tiež šťastná. V izbe už mám nachystané veci, čo si zajtra oblečiem na koncert.Tigrované conversky, čierne kraťase, biele tielko a riflovanú bundu, ktorá ma na chrbte tigra. Plno šperkov a potrebné veci. Sadnem si na parapetu okna. Nie je to zrovna najpohodlnejšie, ale dobre sa mi tam píše. Je už tma a nechce sa mi nikde ísť. Tak si píšem príbeh z názvom Nice. Vždy si dávam ľahké názvy a dej tiež žiadny extrém. Píšem tak dlho že si neuvedomujem aký je čas.
 Napísala som 3 kapitoly čo sa mi ešte nikdy nestalo. Potom si idem ľahnúť a hneď sa ku mne prikmotrí Rubby. Zajtra sa mi splní sen... už sa neviem dočkať.

.

                                                           tak sa pripravte 2.kapitola bude dlhá... Arrivederci   :)

My fashion...

ahoj 

Tak som tu. Idem začať čítať knihu Posledná noc. Som tak šťastná že sú prázdniny. V telke sú Simsonovci a je veľká nuda.
Som zvedavá čo bude v novom čísle časopisu Kamarát. Tu dám nejaké fotky z oblečením . A to je všetko....

už idem pá

Lovci vlkov

                                                       2.kapitola



Minulosť Wendton 2000

Malé bezbranné dieťa leží na prehĺbenej skalke uprostred lesa. Dlho nevydrží zmáha ho zimnica, ktorá mu prúdi celým telom zhora aj zdola. Dieťa začne nariekať. 
Onedlho neznámi zvuk začuje skupinka okolo prechádzajúcich sa vlkov. Vyberajú sa za silným nárekom. Keď tam dorazia uvidia modrasté dieťa odeté iba v bledomodrej dečke. Snažia sa ho svojimi ňufáčiky preniesť a ohriať ho svojou srsťou. Keď sa dieťa upokojí a začne si lízať prštek, jeden z vlkov sa vyberie pre ostatných. Aby im pomohli preniesť dieťa do svojej nory a nakŕmiť ho. 
Onedlho sa deväť vlkov skláňa nad malým nemluvňatom. Niektorí ho ohrievajú, iní začnú spievať svoju vlčiu hymnu waú. Pričom sa všetci zhodnú, že ho pomenujú Wú. 


Súčasnosť Wendton 2015

“Kedyy táám úúž budeméé?” asi po stí krát sa pýta rodičov môj päťročný brat.
“Drž už klapačku!” skríknem naňho, fakt mi už lezie hore hrdlom.
“Ejmi, radšej sa priznaj čo to tam na kolenách celú cestu, tak dôverne opatruješ?” zvedavo sa ma spýtala mama. 
Pozrela som sa na kolená. Odkedy mi dal Flip do rúk darček, tak som ho nepustila ani na sekundu.
“Neviem, Flip mi dal darček na rozlúčku a rozbaliť ho môžem až keď prídeme domov” odpoviem jej.
“Hm, hm ten tvoj Flip je do teba buchnutý až po uši” odvetí brat, pričom celé auto vybuchne do rehotu. “Tak Henk má pravdu zlatíčko” pripojí sa k nemu otec a mama iba prikivuje. 
“Prečo by bol? Nie je!”
“Ejmi, len nám nepovedz, že si o tom nevedela, dokonca sme si všetci mysleli, že to spolu ťaháte a nechcete nám to povedať.” Prehovorila mama a povrtela sa na sedadle. 
“Čó, vy ste sa pomiatli!”nechcela som tomu veriť. Však sme iba dobrý priatelia.
“Úúž tam budeméé?”
“Áno, už sme tu!”nadšene povedal otec, aby sa táto debata nepretiahla do nežiadúceho konca. Tak téma Flip bola ukončená a všetci sme sa mohli radovať, že po dvoch dňoch cesty s autom a uboleným zadkom, sme si konečne mohli pobehať po veľkom dvore a radovať sa z nového domova, teda budúceho domova, kým si ho nezariadime podľa vlastných predstáv. 

Konečne sme všetko vybalili a ponosili do nášho nového domu.
“Deti poďte sem, musím vás ešte niečo povedať”zavolal nás otec k nemu do obýváčky, kde práve vešal nový kryštálový luster s motívmi vlkov. Keď sme už všetci traja okolo neho stáli, tak začal rozprávať: “Deti nepovedal som vám, že budeme tu mať aj susedov,”čo? Predsa susedov sme nemali mať, veď bývame od mesta desať kilometrov, kde by nemal nikto byť. Mali sme žiť osamote na pustom mieste bez svedkov. “Teda ako ste si mohli všimnúť vedľa nás stojí jeden dom, ktorý je obývaný jednou rodinkou. Tak chcem, aby ste boli nimi ostražitý, nikdy pred nimi nespomínajte vlkov a ani nič s tým spoločné, nehovorte im, že sme lovci a to hlavne platí pre teba Dudko, dobre?”
“Čo? Otec ty si sa zbláznil, tak načo sme sem išli, teraz ako to bude? Keď ulovíme korisť, tak čo s ňou spravíme? Veď nebudeme ju môcť bezpečne dopraviť do domu. A aj keby že ju pod niečo skryjeme, časom by im to bolo podozrivé”rozčuľoval sa brat Henk. 
“To ešte premyslím, zatiaľ nič nezabíjajte, poďte pôjdeme ich navštíviť”ako náhle to otec povedal niekto nám zabúchal na dvere. Pozreli sme sa na seba. No mama už stála pri dverách a otvárala ich. 


Minulosť Wendton 2OO5

Malý Wú už päťročný je u svorke svojich deviatich vlkov ako doma. Spolu s nimi behá po štyroch, les je jeho všetko, taktiež nedá dopustiť na svojich kamarátov. Cez spln si chodia na vysoký kopec zaviť a zaspievať svoju hymnu, kde často spomínajú chlapca Wú. Vlci si naňho zvykli aj keď im je často na príťaž. Ale berú ho ako seberovného. Pri styku s nepriateľmi, chlapec jednému z nich vylezie na chrbát a bežia do úkrytu ako najrýchlejšie vedia. Chlapec sa učí ako najrýchlejšie ich dobehnúť, už je so svojimi malými ťarbavými nôžkami celkom rýchly, ale pri nebezpečenstve netreba riskovať.

Kresby...

ahoj


Kresby....
Niektoré som skúsila ale niektoré chcem skúsiť. Ešte včera večer môj ujo kúpil mojej tete psíka. Mini yourkshira Ejmi. A od pondelka ju budem strážiť až do piatku alebo štvrtku. Síce mi to zeberie celé prázdniny ale veľmi sa teším a ešte k tomu dostanem 5 euro. Dám tu nejaké fotky kresieb docela jednoduchých. :)

tak už idem pááá

Lovci Vlkov

                                                               

Prológ

Píše sa rok 2000. Wendton.

Mladá, žena má na tvári vystrašený pohľad. Trasúce ruky skrýva pred svojím manželom. Obaja hľadia do postieľky na svoje novorodeniatko.
“Nemalo sa to stať” prehovorí na svojho muža.
“Nebuď hlúpa je naše a budeme sa oňho starať ako len budeme môcť”
“Ty to nechápeš! To nie je dieťa. Je to sám stelesnený diabol!” kričí nahnevaná žena na svojho muža. On len mávne nad tým rukou a odoberá sa do práce.
Žena po chvíli zodvihne dieťa z postieľky, zabalí ho do teplej dečky a odnáša ho von z domu do mrazivého rána.
Vonku sneží a fúka silný vietor. Žena je na pokraji zrútenia už nevládze. Omŕzajú jej nohy aj uši. O chvíľku dobieha do najbližšieho lesa. Chce sa ho čo najrýchlejšie zbaviť. Obzerá sa všade vôkol seba či ju náhodou niekto nesleduje. Keď sa jej zdá, že je všetko v poriadku, rozhliadne sa po lese a začne rozmýšlať, kde by bolo najvhodnejšie nechať dieťa. Po pár krokoch narazí na prehĺbenú skalku, kde sa presne zmestí malé klbko v matkinom náručí. Položí ho tam. Na rozlúčku len vypustí pár sĺz a odchádza preč. Za dieťaťom sa ani neobzrie.
Doma si uvarí teplý čaj so šálkou v ruke si sadne do vyhriatého kresla a zaspí.
Muž sa po pár hodinách vráti z práce domov a keď zistí, že dieťa je preč, začne na svoju manželku vrieskať.
“Kde je dieťa? Čo si s ním spravila? Hovor!” trasie s ňou,”kde je to dieťa?!”celý rozpálený sa jej spytuje. Po náročnej práci v bani by najradšej ležal v posteli a mal pokoj. Ale nemôže, len tak zanevrieť na svoje dieťa.
Manželka začne nariekať, vyzerá zničene, je neupravená a začína mu liezť na nervy.
“Odniesla som ho do lesa, tam mu bude lepšie” smrká do zažužlanej vreckovky, ktorú vytiahla z vrecka nohavíc.
“Ty si sa načisto pomiatla! Chceš, aby v tejto zime zamrzol! Idem ho nájsť!”zavelí a vzápätí sa otáča na špičke svojej pravej nohy sa odchádza.
“Nie, nechoď! Nemôžeš ho priniesť späť!” kľačí žena na kolenách a prosím muža, aby toho malého diabla do domu viac nenosil. On ju nepočúva. Je mu jej ľúto, ale nič sa nedá robiť, keď nemiluje svoje dieťa. On si ho nájde a vychová sám ako správny otec. Zabuchne za sebou dvere a už ho niet.
Zostalo po ňom už iba ticho a prázdny domček na kraji neďalekého jazera od dedinky na hodinu chôdze. Odpovedal jej už iba chladný vánok spoza zavierajúcich sa dverí, ktorý jej schladil rozhorúčenú tvár. A potom len ticho a nič viac.
Ubiehali dni, mesiace a manžel sa stále nevracal domov. Každým dňom dúfala, že sa vráti a budú spolu šťastný aj bez dieťaťa, však si môžu urobiť druhé pomyslela si. Napokon už strácala vieru, keď ubiehal druhý rok bez jeho boku, začala si namýšlať, že muž vzal dieťa a odišiel s ním niekam preč bez nej, alebo ho roztrhali miestny vlci, ktorých sa tak báli. Behali jej hlavou rôzne myšlienky o smrti jej muža alebo nebodaj nevery. Napokon to už nevydržala vzala si tabletky na spanie a viac sa už úbohá žena neprebudila.



                                                                1.kapitola


Pozerala som sa mu priamo do jeho veľkých sivích očí. Mala som ho presne na muške. Stačilo už iba stlačiť spúšť. Ale nechcela som, aspoň ešte chvíľku nie. Poslednýkrát v tomto lese zabijem vlka. Vlka, ktorý oproti mne stojí a ani sa nepohne. Je natoľko sprostý, že si myslí, že aj ja som vlk. Je dosť veľký a silný na to, aby ma dostal, ale jeho to ani nenapadne, je naivný. Tak ľahko sa vzdáva. Phh. Toto má byť môj posledný vlk v Tweendortskom lese?
Hlúpy vlk, dokonalá zbraň, ktorú som dostala včera na svoje pätnáste narodeniny od svojho otca. Je jedna z najvýkonnejších reflexných kuší na svete, je extrémne silná a rýchla. Má ergonomické doplnky, špeciálne odolnú tetivu. Dá sa s ňou strieľať až na 150 metrov, cítim sa pri nej ako Legolas z Pána prsteňov, aj keď on mal iba obyčajný luk, ale predsa všetka moja práca mi pripomína jeho. Odkedy som videla ten film prvýkrát, pozerám ho neustále, aspoň štyrikrát za mesiac. Kuša má aj držiak na šípy, tlmiče nárazov a blokačný mechanizmus proti výstrelu bez šípu. Taká som bola rada, keď som ju odbalila z narodeninového papiera, hneď som ju chcela ísť vyskúšať, ale nepustili ma. Pretože hostia mali prísť každú chvíľu, pričom sa hneď potom v našom dome zhromaždila celá naša rodina, plus priatelia rodičov a brata a plus priatelia ostatných priateľov, proste to bola veľkolepá oslava. Ale sľúbili mi, že pred odchodom skoro ráno ju môžem ísť vyskúšať, tak teraz som tu a mierim s ňou na môjho vlka, ktorý ako prvý podľahne tejto zbrani. Musím si túto chvíľu vychutnať a zapamätať si ju do najmenších detailov. Nádych, výdych a stláčam spúšť. Šíp plnou rýchlosťou trafí vlka rovno do hlavy, kde som mierila. Ani som sa nenazdala a vlk už ležal na zemi. Pribehla som k nemu a pohladila ho po jeho hebkom sivom kožúšteku, ktorého si dám ušiť nový zimný kabátik na lov. Hmm, ten ma bude, ale hriať.
“Dokonalý zásah Ejmi! Škoda, že to nevidel tvoj otec.” Spoza stromu vystúpil môj kamarát Filip. Má dokonalú postavu, rezko a spriamene si kráča v maskáčovom oblečení. Hodí sa k jeho zeleným očiam a hnedým vlasom, ktoré mu tak akurát padajú do očí.
Položila som kušu na zem a z batohu som vybrala lano.
“Pomôžeš mi ho priviazať?” spýtala som sa ho aj keď som nemusela, pretože sa už nadommou skláňal a bral mi ho z ruky.
“Budeš mi chýbať Ejmi, toľko sme spolu prežili a zrazu sa to medzi nami má skončiť. Bola si najlepšia kamoška akú som mal od narodenia.” Filip je odomna iba o rok mladší, patrí do rodiny Joutovcov, ktorý odjakživa s našimi rodinami spolupracujú, sme akoby jedna veľká rodina. Nikdy si nikto z nás nepomyslel, že sa raz rozdelíme a budeme musieť odísť z krajiny, aby to pre ochranárov a policajtov, nebolo ľahké, tak sa naša spolupráca včerajším dňom skočila a každá rodina bude pokračovať sama a od začiatku a na opačnej strane tohto sveta.
“Neboj Flip”meno Flip dostal odomna, hneď po narodení, keď sa ma ho rodičia snažili naučiť a ako prvé som vyslovila Flip, odvtedy sa na tom naše rodiny stále zabávajú a ja som ho tak neprestala nikdy volať. Jemu sa taktiež to oslovenie zapáčilo, keď si už statisíckrát musel vypočuť jeho históriu. No čo narobíme rodičia sú rodičia a nedajú si pokoj, aby to hocikedy nevybrali na povrch. “zostaneme v spojený, predsa prečo ľudia vymysleli sociálne sieťe? A cez skype sa môžeme aj vidieť. Viem nie je to akoby sme sa rozprávali zoči-voči, ale čo sa dá robiť, ale prisáhám ti, tu a teraz ako kľačím na kolenách, že budem ťa chodiť navštevovať a aj keby že nemôžem o tri roky, keď budem mať osemnásť budem u teba ako na koni. Čo ty na to, berieš?” Flip sa s nadšením na mňa pozrel a hneď mal oči veselšie a aj on sám bol živší. Pevne sme vlka uchytili o lano a začali sme ho ťahať von z lesa.
Keď sme dorazili k našej chatke, otec ma už čakal vonku.
“Fíha” povedal, keď nás zbadal,”to kde si splašila takého prenádherného vlka. Hmm. Čo ti z neho dáme ušiť, zlatíčko?”prišiel až tesne ku mne a objal ma. Cítila som z neho, že je na mňa pyšný a určite vie, že už som jeho veľké dievča, ktoré dokáže to isté čo aj dospelý chlap možno aj omnoho viac. U nás v celej generácii Wenderovcov a ani u Joutovcov, nikdy žiadna žena nelovila vlkov. Ja som prvá, ktorá sa na to dala a matka s otcom sa vždy o mňa báli. Vôbec to neľutujem, prečo by žena, mala byť doma s deťmi a starať sa o ne či variť v kuchyni obed, kým sa jej manžel, syn, synovia nevrátia z lovu domov?
“Čakal na mňa ten najkrajší naposledy, len tak tam stál ani sa nepohol asi som ho svojou krásou fascinovala” ukázala som na svoj vlčí odev a baranicu “a rozhodla som sa, že si dám z neho ušiť kabátik”
“Dobrá voľba zlatíčko. Poďte, musíme všetko naložiť do auta a odchádzame.” Napodobnil veľký roh Gjallar a vykročil vpred, s Filipom a vlkom sme ho nasledovali.
Pomaly sa už začína brieždiť, všetko máme zbalené stačí sa už iba rozlúčiť, nasadnúť do áut a ufujazdiť čo najrýchlejšie preč.
“Môžeš na chvíľku?” odtiahol ma Filip na bok. “Chcel by som ti dať toto, ale sľúb mi, že to otvoríš, až keď budeš v novom dome, dobre?” príkývla som. “Ach, Ejmi, tak veľmi mi budeš chýbať”pohladil ma po líci a zasunul mi zlatý prameň vlasov za ucho. “Veď aj ty mne Filip” tuho som sa k nemu pritisla a hodnú chvíľu sme tam, len tak stáli a objímali sa. Až, kým môj otec nezavelil, že odchádzame.
“Prajem Vám šťastnú cestu Flip” Flip nič nepovedal, iba sa nadomna nahol a vtisol mi bozk na pery. Pustil ma a odkráčal k ich autu, pričom sa ešte raz na mňa zahľadel a zamával mi. Usmiala som sa a išla si s balíčkom nasadnúť do nášho čierneho Bmw.

odsúdená

Sophe sa narodila za nezvyčajných okolností. Nik nečakal že príde. Lekári malé dievča už dávno považovali za odumretý zárodok nového života. matka tu správu dlhú dobu nedokázala prijať. No onedlho postrehla, že jej bruško sa opäť začalo zväčšovať. Približne tri mesiace na to ju prepadla veľká bolesť, okamžite ju previezli do miestnej nemocnice, kde porodila krásne dievčatko. No nikdy sa to nedozvedela...
Lekári rodičom oznámili, že dieťa je mŕtve a poslali ho na testy. Celých päť rokov Sophe skúmali a pokúšali sa zistiť ako sa zo 100% odumretého zárodku mohlo vyvinúť dieťa. Dokonca bez akejkoľvek poruchy. Keď s testami neúspešne skončili poslali malú do sirotinca...
Sophe sa vždy zdržiavala v ústraní. S ostatnými deťmi sa nerozprávala. Stále bola sama. Nik nevedel čo prežila. Ako sa k nej správali. Odtrhli ju od rodiny a urobili s nej pokusné morča. Malá sivá myška o ktorej nikto nevedel. No napriek všetkému nezistili čo sa stalo. Tak prečo celé to utrpenie? Sophe to vedela. Narodila sa práve preto, že umrela. Musela umrieť. Zastaviť svoj obyčajný život, aby sa narodila ako vyššie a čistejšie stvorenie. Narodila sa s darom, ktorý bol pre ňu prekliatím. Ak je niekto jej srdcu blízky, Sophe dostane vidinu. Vidí jeho smrť. Svoju prvú vidinu dostala v deň, keď prišla do sirotinca. Spriatelila sa zo staršou dievčinou. Trávili spolu celé dni, až kým....
Sophe objímala priateľku. Prudko sa odtrhla, chytila si hlavu a nedokázala to zastaviť. Jej priateľka jej umrela pred očami, aj keď úplne zdravá stála pred ňou. Snažila sa priateľke pomôcť, no Sophe len s krikom a bolesťou utiekla preč.Od tej doby sa spolu nerozprávali. Sophe sa celkom odtrhla od ľudí...Sophe práve dovŕšila 17 a tak sa začal jej posledný rok v sirotinci. Vždy bála dňa, kedy bude musieť odísť. Vedela, že vonku si neporadí. Vždy by sa našiel nejaký priateľ, ktorý by jej spôsobil veľkú bolesť...

Do sirotinca prišiel nový chlapec, v Sopheinom veku. Ako sa neskôr dozvedela, volal sa Brian. Veľmi sa jej zapáčil a po rokoch sa konečne s niekým začala rozprávať. S Brianom sa veľmi zblížili a keď sa Sophe neprejavila vidina nechcela vzťah ukončiť. Netrvalo dlho a s priateľov sa stal pár. Sophe Briana milovala a verila, že aj on ju. Ich vzťah bol čím ďalej lepší, až kým.... Sopheine vidiny sa nestratili, len omeškali... Videla smrť. Brianovu smrť. Videla ako umiera v jej náručí. Brian postrehol, že niečo nie je v poriadku a po hodinách prehovárania mu Sophe povedala o vidinách. Vysmial ju. označil ju za blázna a povedal, že s ňou už nechce mať nič spoločné. Láska. Práve to od neho čakala. Porozumenie a dôveru a čo dostala? Pretvárku, zradu a bolesť. Bolelo to viac, ako ktorákoľvek z jej vidín... Nadišiel deň odchodu zo sirotinca. Sopheprechádzala popri skupinke chlapcov, kde stál aj Brian. Pokrikovali na ňu a vysmievali sa jej. Práve tak, ako to robili celý čas. Aj keď chodila s Brianom. Tajne sa jej za chrbtom posmieval. Sophe sa zhlboka nadýchla otočila sa k Brianovi a šepla: ,, Zomrieš! Čoskoro nadíde tvoj čas a ty budeš trpieť. Smej sa koľko chceš, ale keď sa ta vidina naplní budem tam. Budem sa smiať..." hrdo vykročila do nebezpečného sveta... Prvé týždne až mesiace sa ukrývala v malom domčeku obďaleč mesta. No po čase, keď nemohla platiť nájom musela odísť. Bola si vedomá, že neprežije. Musí začať pracovať, ale nesmie sa z nikým spriateliť. Netrvalo dlho a jej moc zosilnela. Vidiny boli častejšie a realistickejšie. Nie len, že ich videla, stala sa ich obeťou. Cítila bolesť umierajúceho... Nedokázala uniesť to bremeno. Odišla s práce a odišla ďaleko do hôr. Dúfala, že tam bude mať pokoj. No nemala. Celý svet, jej umieral pred očami. Vidiny boli častejšie až kým neprišla posledná... Jej vlastná smrť. Bolo to práve na tom mieste, kde stála. Vysoko nad lesným vodopádom. Zavrela oči a skočila. Padala v ústrety smrti a smiala sa. prvý a posedný krát v jej živote sa smiala zo srdca. Bola šťastná, bola konečne voľna...
O 10 rokov neskôr: Brian sa namočil do špinavých obchodov mafie. Bol veľa dlžný a jeho životná poistka je vysoká. Musí zaplatiť... Posledné čo Brian uvidel bolo malé dievčatko na ihrisku v parku za rohom. Mladá žena ju hojdala na detskej hojdačke. ,,Sophe, daj pozor!" okríkla dieťa, ktoré sa smialo. Bolo šťastné a voľné. Bola to druhá dcéra Sopheinej matky.... Narodila sa práve preto, že umrela.

My fashion 3

ahojte


Ďalšia časť my fashion !
Dnes som upratovala veď je sobota. Bola som včera na povale a vyhrabala som tam mamin denník taliančiny ale má tam len abecedu a otče náš. A ešte nejaké látky na moje výtvory. Mimochodom bude sa meniť u nás strecha a na nazývanom povale budú izby aj moja už mám plno plánikov o rozložení nábytku. Dnes som si musela kúpiť nové číslo časopisu Eva. Mala som tam darček taký červený nápis love ale je to len  hrubý papier. Od rána ma bolí hlava tak by som radšej zaliezla niekde kde je kľud.

 

tak už idem pááá

Nápady a návody

ahoj

dnes vám ešte chcem predstaviť zopár dobrých nápadov alebo návrhov. K večeru som si bola zabehať s mojím psom a zistila som že asi s ňou budem behávať stále lebo je taká rýchla a ja zas pomalá sme leteli že keď som dobehla som sa ani poriadne nenadýchla. :D
Určite chcem zopár vyskúšať. Sú na napr. do izby, výzdoba alebo darček. už som čosi skúšala ale bolo to čudné. Ale jeden nápad teda recept sa mi vydaril bol to hrnčekový koláčik, boli to jednoduché suroviny, ktoré má asi každý doma . Problém som tiež mala ja sa nevyznám v mikrovonke a nevedela som to zapnúť na najväčšiu silu musela som čakať kedy príde mama aby mi to zapla. Dá sa to do mikrovonky a výtvor je na svete. vyzeralo to ako hovno.:D
ale aj to dokážem vyrobiť z kartona . Ale neviem nájsť nič dajte si na youtube ako vyrobiť hovno. To tiež som robila naozaj sa mi podarilo dala som ho na záchodovu misu a druhé na zem akože sa tam vysral môj pes napálila som tatu potom som sa hodinu smiala ako debil.
Alebo pre psa svetrík som sa pokúšala ušiť. Bolo to také divné že som to vyhodila. Alebo takú pohľadnicu s papiera tiež to bolo divné. Som to vyhodila :D

toto idem nakresliť do denníčku mojej sestry. (asi) :D :o 

toto chcem spraviť na raňajky ale neviem

ako tam urobím tú penu ..

tuto hľadám recept ale zatiaľ som nenašla

by som si teda dala 

mňam.  Kto to vyskúšal? A kto má na to chuť? ja teda hej musí to byť dobré...

Ale nemeckému kroasantu sa nevyrovná som ho mala skoro každý deň na raňajky je buď bez plnky alebo s čokoládou. A tiež som ta milovala zmrzlinu síce za euro ale mňam všetky príchute sveta .Skoro som sa z jednej pogrcala bola odporná ale musela som to zjesť (zlízať)....

takúto tortu by som 

chcela ale asi možno budem mať krajšiu s Parížskou eifelovkou dvoj alebo troj poschodovovou 

tak už idem dnes končím však som napísala asi 3jo článkov