16 februára, 2014

Lovci vlkov


                                                       2.kapitola



Minulosť Wendton 2000

Malé bezbranné dieťa leží na prehĺbenej skalke uprostred lesa. Dlho nevydrží zmáha ho zimnica, ktorá mu prúdi celým telom zhora aj zdola. Dieťa začne nariekať. 
Onedlho neznámi zvuk začuje skupinka okolo prechádzajúcich sa vlkov. Vyberajú sa za silným nárekom. Keď tam dorazia uvidia modrasté dieťa odeté iba v bledomodrej dečke. Snažia sa ho svojimi ňufáčiky preniesť a ohriať ho svojou srsťou. Keď sa dieťa upokojí a začne si lízať prštek, jeden z vlkov sa vyberie pre ostatných. Aby im pomohli preniesť dieťa do svojej nory a nakŕmiť ho. 
Onedlho sa deväť vlkov skláňa nad malým nemluvňatom. Niektorí ho ohrievajú, iní začnú spievať svoju vlčiu hymnu waú. Pričom sa všetci zhodnú, že ho pomenujú Wú. 


Súčasnosť Wendton 2015

“Kedyy táám úúž budeméé?” asi po stí krát sa pýta rodičov môj päťročný brat.
“Drž už klapačku!” skríknem naňho, fakt mi už lezie hore hrdlom.
“Ejmi, radšej sa priznaj čo to tam na kolenách celú cestu, tak dôverne opatruješ?” zvedavo sa ma spýtala mama. 
Pozrela som sa na kolená. Odkedy mi dal Flip do rúk darček, tak som ho nepustila ani na sekundu.
“Neviem, Flip mi dal darček na rozlúčku a rozbaliť ho môžem až keď prídeme domov” odpoviem jej.
“Hm, hm ten tvoj Flip je do teba buchnutý až po uši” odvetí brat, pričom celé auto vybuchne do rehotu. “Tak Henk má pravdu zlatíčko” pripojí sa k nemu otec a mama iba prikivuje. 
“Prečo by bol? Nie je!”
“Ejmi, len nám nepovedz, že si o tom nevedela, dokonca sme si všetci mysleli, že to spolu ťaháte a nechcete nám to povedať.” Prehovorila mama a povrtela sa na sedadle. 
“Čó, vy ste sa pomiatli!”nechcela som tomu veriť. Však sme iba dobrý priatelia.
“Úúž tam budeméé?”
“Áno, už sme tu!”nadšene povedal otec, aby sa táto debata nepretiahla do nežiadúceho konca. Tak téma Flip bola ukončená a všetci sme sa mohli radovať, že po dvoch dňoch cesty s autom a uboleným zadkom, sme si konečne mohli pobehať po veľkom dvore a radovať sa z nového domova, teda budúceho domova, kým si ho nezariadime podľa vlastných predstáv. 

Konečne sme všetko vybalili a ponosili do nášho nového domu.
“Deti poďte sem, musím vás ešte niečo povedať”zavolal nás otec k nemu do obýváčky, kde práve vešal nový kryštálový luster s motívmi vlkov. Keď sme už všetci traja okolo neho stáli, tak začal rozprávať: “Deti nepovedal som vám, že budeme tu mať aj susedov,”čo? Predsa susedov sme nemali mať, veď bývame od mesta desať kilometrov, kde by nemal nikto byť. Mali sme žiť osamote na pustom mieste bez svedkov. “Teda ako ste si mohli všimnúť vedľa nás stojí jeden dom, ktorý je obývaný jednou rodinkou. Tak chcem, aby ste boli nimi ostražitý, nikdy pred nimi nespomínajte vlkov a ani nič s tým spoločné, nehovorte im, že sme lovci a to hlavne platí pre teba Dudko, dobre?”
“Čo? Otec ty si sa zbláznil, tak načo sme sem išli, teraz ako to bude? Keď ulovíme korisť, tak čo s ňou spravíme? Veď nebudeme ju môcť bezpečne dopraviť do domu. A aj keby že ju pod niečo skryjeme, časom by im to bolo podozrivé”rozčuľoval sa brat Henk. 
“To ešte premyslím, zatiaľ nič nezabíjajte, poďte pôjdeme ich navštíviť”ako náhle to otec povedal niekto nám zabúchal na dvere. Pozreli sme sa na seba. No mama už stála pri dverách a otvárala ich. 


Minulosť Wendton 2OO5

Malý Wú už päťročný je u svorke svojich deviatich vlkov ako doma. Spolu s nimi behá po štyroch, les je jeho všetko, taktiež nedá dopustiť na svojich kamarátov. Cez spln si chodia na vysoký kopec zaviť a zaspievať svoju hymnu, kde často spomínajú chlapca Wú. Vlci si naňho zvykli aj keď im je často na príťaž. Ale berú ho ako seberovného. Pri styku s nepriateľmi, chlapec jednému z nich vylezie na chrbát a bežia do úkrytu ako najrýchlejšie vedia. Chlapec sa učí ako najrýchlejšie ich dobehnúť, už je so svojimi malými ťarbavými nôžkami celkom rýchly, ale pri nebezpečenstve netreba riskovať.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára