05 augusta, 2014

Strange Bird

Ahoj dnes príbeh :)) Konečne prepísaná prvá kapitola... Dúfam že aspoň niekto si to prečíta lebo je toho veľa....



                                                             1.kapitola

Ležím na mokrej tráve a dívam sa na tajuplné hviezdy. Rozmýšľam čo budem zajtra robiť. Skončil sa školský rok a ja hneď prvý týždeň nemám čo robiť. A tiež rozmýšľam či tu nebudem spať. Tráva je síce mokrá, ale dostatočne pohodlná. Nechcela mi ísť domov. Dom je malý a dosť starý. Nenávidím ho. Moja tmavá izba je hrozne strašidelná a zapustošená.
Za chvíľu ma táto myšlienka omrzí zachýbala mi moja teplá perina. To je asi najužitočnejšia vec, ktorú v izbe mám. Postavím sa a oprášim si zadok, ktorý je celý mokrý od zarosenej trávy. Idem si ľahnúť a skoro celú noc premýšľam o samých divných veciach. Ráno sa zobudím a zľahka si pretriem oči. Precupkám po studenej dlážke a idem sa upraviť. Nechcem sa pozrieť do zrkadla. Budem vypadať hrozne. Neskôr idem do obchodu a kúpim si hŕbu ovocia, ktoré si dám na raňajky. Asi si urobím ovocný šalát a potom zabehať. A ešte k ovociu som si zobrala časopis NYLON. A neskôr si ho prečítam.
Kráčam po duniacom moste a prepínam pesničky na mojej MP3 jednu po druhej. Až kým sa na malej obrazovke zjaví môj kanál naj lepších pesničiek. Stlačím tlačítko spustiť a začnem bežať. Keď cítim že od mosta kde som začala bežať už  kilometre ďaleko obrátim sa a bežím domov ak o život.
Keď prídem pred bránku domova nohy sa mi trasú a fučím ak lokomotíva. Utriem si pot z čela a pred garážou som zastala. Uvidela som tam neznáme auto, ktoré som tu ešte nevidela. Vonku na terase sedia rodičia Alyssa a Scott a na druhej strane "och nie" potichu a zároveň zarazene poviem. Na druhej strane sedeli Reagan a Riley. Sú ako strýko Vernon a teta Petunia z Harryho Pottra. Hneď keď na mňa upadol zrak, teta Reagan sa postavila. "Mia zlatíčko ako si vyrástla ..." Povie teta a obíme ma a poštípe na líce. Kým sa s jej  veľkým bruchom vyteperila ku mne zhodila jeden prázdny pohár a zakopla a skoro spadla na mňa. Nahodila som  falošný úsmev že sa teším na príchod rodiny s novým autom. Na mamu Alyssu som hodila vražedný pohľad. Nenávidím keď tu sú a hovoria mi ako som vyrástla a štípu ma do líc.
Strýko Riley sa len na mňa usmial a nabral si predpokladám že ďalšiu porciu obeda. Nie som žiadna dobrosrdečná duša, ale v tomto prípade idem navštíviť pani Hubertovú. Je to len neďaleko od nášho domu.
Stará milá pani, ktorej dom smrdí po kapuste a pečlivo sa stará o svoju záhradku. Je to niečo ako botanická záhrada. A chová rybičky a malé zajačiky.
"Mami idem ku pani Hubertovej " poviem mame a prejdem okolo nej. " Volala ma tam, aby som jej pomohla zo zajacmi."
"Dobre zober si sveter a dáždnik  hlásia prehánky " povedala smutne a vyčítavým pohľadom sa tvárila že ako ju tam môžem nechať samú pri nich dvoch. Ani mama ani otec a ani malá Sue ich nemajú radi. Otec sa vyhovoril že má prácu a Sue sa išla hrať do vnútra. Zbehla som si po sveter a zobrala hnedú koženú tašku.
Malú Sue som našla sa hrať na koberci. Hrala sa z kartami. Malá sue... Pre každého malé pekné dievčatko, ale pre mňa len otravná sestra. Kráčam a z diaľky som uvidela dom pani Hubertovej. Je to strašidelný drevený dom orastený všeličím možným. Ale záhradku mám rada. Celé prázdniny je moja najlepšia kamarátka Helene Fields  na dovolenke, alebo preč. Bude chodiť po celom svete. Keď že nemá jej otec na čo utrácať. A tak nemám čo robiť počas celého leta. S inými kamarátkami sme sa dohodli ísť niekde von na príklad do reštaurácie alebo na discotéku.
Otvorým zhrdzavenú bránku a idem po úzkom chodníčku až ku dverám. Zaklopem a za pár sekúnd otvorí dvere stará pani Hubertová. "To si len ty Mia " zachrípnutým hlasom povie a naznačí mi nech idem do vnútra. Ovalí ma vôňa byliniek a kapusty. Divná kombinácia. Sadnem si na spráchnivenú pohovku a čakám kým pani Hubertová donesie čaj. Samozrejme bylinkový.
O pár minút príde s čajom aj s sušienkami.Pomaly si sadla a ponúkla mi sušienky. "Tak čo Mia ako sa majú Campelovci? spýta sa ma. "Hmmm dobre prišla som trochu skôr, lebo sú u nás Strýko Riley a teta Reagan"odpovedala som jej. "Nedivým sa ani ja by som to s nimi nevydržala. Sú hrozný oby dvaja. Už sme sa nemali o čom rozprávať tak pani Hubertová navrhla nech idem nakŕmiť zajace a ona poleje záhradu. A ešte mi pôjdeš do obchodu. "
"Dobre" povzdychla som si lebo do obchodu nechodím rada. Pani Hubertová je ako moja babička. Síce je niekedy moc ufrflaná ale mám ju rada.



1 komentár:

  1. Určite to budem čítať, buľva moja :D
    Veľmi pekný začiatok.... ležanie na tráve... a potom otravná teta so strýkom :D
    Pani Hubertová musí byť láskavý človek. Som zvedavá ako to bude pokračovať.
    Veľmi sa mi páči prirovnanie "fučala ako lokomotíva" :D

    OdpovedaťOdstrániť